Asi mu niečo chýbalo

Mám priateľa, vzťah na začiatku ako z rozprávky ale to asi ako každý iný. Priateľ bol dlho sám (cca 5 rokov). Začali sme spolu žiť, máme byt chvíľu sme bývali u rodičov. Obaja pracujeme, doma fungujeme, máme plány do budúcnosti. Zverujeme sa, a normálne fungujeme. Pár dní späť, som v zúfalstve večných hádok a rozchode z jeho strany mu vliezla do mobilu. Viem bolo to hnusné ale ja som nevedela kadiaľ kam.. Všetky sociálne siete mal čisté až na jednu, kde si písal zo slečnej cca 2 mesiace, písali si a vymieňali si intímne fotografie. Slečnu nepozná, nikdy ju nevidel, vraj mu na nej nezáleží, ani nevie odkiaľ je. Všetko som mu povedala a bol šťastný že chcem odísť a že sa sťahujú. Druhý deň ale prišiel zlom, že nech nezahadzujú domov ktorý sme spolu vybudovali, že mi pomôže vybaliť, že tomu dáme ešte jednu šancu.

Priateľ sa mi venuje čím ďalej tým viac, obmedzil mobil, viac mi pomáha v domácnosti. Povedal mi, že mu v našom vzťahu niečo chýbalo. Že sám nevie čo, že má všetko. Nech nepíšem len hnusne veci, na neho, priateľ sa celý náš vzťah pozeral na to ako ma báli starý známy, ako v obchode každý na mňa pozerá. On nie, vždy mal oči len pre mňa, bol verný. Toto vždy odsudzoval. Tiež som urobila chyby ale netuším čím som si zaslúžila až takú ranu. Bol môj domov, moja rodina, verila som mu viac ako vlastnej mamke, veľa prekážok sme prekonali.

Je ťažký introvert, má problémy v sexuálnom živote je frigidný, aj zdravotné problémy a je ťažký introvert. Celý vzťah hovorí len so mnou, či rodinou, snažím sa ho ťahať von, ale aj tak vždy len počúva len semnou hovorí hodiny a hodiny. Keď sme spolu sami, je všetko ako má byť. Fungujeme normálne, máme sa myslím dobre. Je na mňa pyšný ako sa o neho starám a je nad mieru spokojný s mojou starostlivosťou o neho. Sľúbil mi, že sa zlepší náš sociálny život, že budeme chodiť viac von. Furt mi hovorí ako ma miluje (to hovoril celú dobu). Správa sa normálne.